Nie ste v tom sami. Očné ilúzie dokážu oklamať všetkých.

Autor: Juraj Halička | 24.6.2020 o 10:24 | Karma článku: 5,61 | Prečítané:  1800x

Aj vás už dostali? Ilúzie rôzneho druhu nás dokážu pomýliť naozaj presvedčivo. Na vine však nie sú len naše oči, ale aj hlava. Práve mozog dokážu tieto klamy obalamutiť tak, že nevieme, na čo sa to vlastne pozeráme. 

Ako vznikajú vizuálne ilúzie

Naše vnímanie reality sa skladá z množstva podnetov, ktoré sa dostávajú do hlavy cez naše oči. Mozog podnety vyhodnotí a vznikne vnem. Na základe vnemov si potom vieme poskladať obraz skutočnosti. Čo ak sa ale mozog jednoducho pomýli a realitu začneme vnímať skreslene? Ak sa to stane, môžeme hovoriť o ilúzii. 

Vizuálne ilúzie sa delia do troch podkategórií:

·        Objektívne – ku skresleniu dochádza ešte pred vytvorením vnemu

·        Fyziologické – príčinou skreslenia je fyziológia oka

·        Psychologické – ku skresleniu dochádza v mozgu

Príklady ilúzií z bežného života, ale s vedeckým vysvetlením

S objektívnou ilúziou sa môžete stretnúť každý deň vo vani. Časť tela, ktorú máte ponorenú vo vode, vnímate ako sploštenú. Obzvlášť zábavným obrazom môže byť človek v bazéne.

Ďalším príkladom objektívnej ilúzie je fatamorgána. Pomýlila už mnohých filmových hrdinov, ktorí sa stratili v púšti alebo stroskotali na mori. Vďaka nej zbadali vytúžené oázy či pevninu. V skutočnosti tam však nikdy neboli. My, Stredoeurópania ju najčastejšie vidíme v lete na horúcej asfaltovej ceste. A práve na tomto príklade si to vysvetlíme.

Vzduch tesne nad povrchom cesty je vďaka rozohriatemu asfaltu oveľa teplejší ako ďalšie vrstvy nad ním, má menšiu hustotu a preto cezeň prejde svetlo rýchlejšie ako cez ostatné vyššie úrovne. Lúče z oblohy sa pri prechode cez rozohriatu vrstvu lámu a otáčajú sa smerom do oka. Na asfalte teda vidíme namiesto cesty odraz oblohy. Pohyb horúceho vzduchu zároveň spôsobuje „chvenie fatamorgány“. 

Fyziologickou ilúziou vzniká napríklad jav nazývaný iradiácia. Ktorý štvorec v strede je podľa vás väčší?

Ako možno tušíte, sú rovnako veľké. Na prvý pohľad však ľudské oko vidí ako väčší ten biely na tmavom pozadí. Prečo? Vinníkom je optický systém oka a rozptyl svetla v ňom. Iradiácia je spôsobená veľkým rozdielom medzi čiernou a bielou farbou. Biela farba osvetľuje fotocitlivé bunky na sietnici. Ak je však v takomto výraznom kontraste, biely bod dráždi nielen jednu svetlocitlivú bunku, ale aj tie v okolí. Preto sa hranice svetlého objektu zdajú byť väčšie.

Iným príkladom fyziologickej ilúzie sú klamy, ktoré spôsobujú takzvané „následné vnemy“. Sú založené na dlhodobom pozorovaní obrázkov. Najznámejšími následnými vnemami sú „paobrazy“.

Vyskúšajte si to na sebe. Pozerajte sa na obrázok uprene aspoň 15 sekúnd. Potom sa pozrite ideálne na bielu stenu alebo inú svetlú plochu a žmurkajte. Pred očami by sa vám mal zjaviť negatív obrázku, ktorým je v tomto prípade podobizeň človeka. 

Slávna Müller-Lyerova ilúzia zase okrem iného dokazuje, že ľudia sú ovplyvnení aj kultúrou. Müllerov-Lyerov klasický experiment so šípkami viac ovplyvnil anglických vedcov, teda ľudí, ktorí častejšie prichádzali do kontaktu s priamymi líniami a pravými uhlami, ako domorodcov, ktorí trávili čas v prírode. Kým ľudia z modernej spoločnosti videli v čiarach väčší rozdiel, domorodci videli menší alebo žiadny.

K psychologickým ilúziám patrí napríklad „mesačná ilúzia“. Aj vám sa zdá byť mesiac, ktorý je blízko k horizontu väčší, ako ten, ktorý vidíte na oblohe priamo nad svojou hlavou? Nie ste sami. Tento jav sa snažilo vysvetliť už mnoho vedcov, počnúc od tých v staroveku. Závery sú však stále neuspokojivé.

Jedna z hypotéz vraví, že efekt veľkého mesiaca je spôsobený množstvom objektov okolo neho. Keďže v blízkosti horizontu porovnávame Mesiac s objektmi ako napríklad budovy, či stromy, Mesiac sa nám zdá byť v porovnaní s nimi veľký. Naopak, keď ho vidíme len na šírej oblohe, nemáme ho s čím porovnať a preto sa zdá byť menší.

Očných klamov nájdete na internete neúrekom. Málokde však natrafíte aj na vysvetlenie, prečo vás oči pri pohľade na určité obrazy klamú. Posnažil som sa vysvetliť ich pár a možno sa k tomu časom ešte vrátim. Verím, že sa zhodneme, že veda za nimi je skutočne zaujímavá.

Ak vás táto téma zaujala, podrobnejšie informácie nájdete napríklad aj v knižke - Peter Begeni, Astronomické oko, vydanie prvé, Hurbanovo 2015. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?